Vírusy na nás doslova číhajú z každej strany. Seba a svoje deti sa snažíme chrániť najlepšie ako vieme. Nepreháňame to však niekedy? Statočným bojovníkom proti chorobám je naša imunita. Ako sa o ňu správne starať, radí nutričná špecialistka Mária Markeová. Imunite, najmä v tejto dobe, mnohí prikladáme ešte väčšiu vážnosť.
Prečo je pre telo dôležitá?
Imunita je základ. Skutočnosťči sa nakazíme vírusom, alebo bežnou chrípkou, záleží od toho, či je naša imunita silná, alebo oslabená. Odborníci definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, vznikajú časté prechladnutia, chrípky, alergie, zápaly kĺbov, ale aj rakovina.
Čo najčastejšie spôsobuje oslabenú imunitu?
Môže byť oslabená imunita dôsledkom dnešnej uponáhľanej doby? Oslabenú imunitu najčastejšie spôsobuje nesprávna výživa, nedostatok spánku, fajčenie, alkohol, drogy, stres, obezita. Všetky tieto faktory patria k uponáhľanej dobe. Zamerajme sa na nakupovanie polotovarov a ich vplyv na ľudský organizmus. Polotovary šetria čas, ale znižujú imunitu, o to viac ak ste ich doteraz nekupovali a teraz ste zdravú stravu vymenili za polotovary. Telo s polotovarmi prijíma viac stabilizátorov, konzervačných a iných látok, ktoré nepozná a nevie čo má s nimi robiť. Zvýšený príjem tukov pri stravovaní polotovarmi spôsobuje problémy s tráviacim systémom, hlavne so žlčníkom. Akýkoľvek zápal v tele vyvolaný podráždením orgánu oslabuje imunitu, ktorej výkonnosť teraz potrebujeme nielen proti koronavírusu COVID-19.
Aký je rozdiel medzi vrodenou a získanou imunitou?
Vrodená alebo prirodzená imunita umožňuje človeku brániť sa pred bežnými ochoreniami a škodlivinami zvonku. Pôsobí ako ochrana pred vonkajším prostredím, prostredníctvom prirodzených bariér organizmu ako sú sliznica, pľúca, črevo a koža. Prirodzenej imunite pomáhajú aj bunky v krvi, ktoré zasahujú, keď do tela prenikne cudzí mikroorganizmus. Ak je naša prirodzená imunita silná, výsledkom je zdravý organizmus. Získaná imunita sa formuje v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami, napr. baktériami, ktoré nezlikvidovala prirodzená obranná línia. Výkonnými orgánmi tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny. Po prvom stretnutí s novým mikróbom bunky sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad obranných mechanizmov, ktoré likvidujú cudzie bunky v tele. Naše bunky majú pamäť a pri ďalšom kontakte s cudzími bunkami sú schopné reagovať rýchlejšie.
Akými prostriedkami môžeme nadobudnúť získanú imunitu?
Získanú imunitu vieme nadobudnúť pestrou, striedmou a vyváženou stravou, dostatočným pitným režimom, pohybom, otužovaním, dostatočným spánkom a správnym psychickým naladením. Podstatné je, aby sme sa nedostali do stavu obezity, pretože veľmi oslabuje imunitný systém.
Dokážeme zlepšiť svoju imunitu dobrými stravovacími návykmi?
Najprirodzenejší spôsob pre náš organizmus ako zlepšiť imunitu stravou, je zdravo sa stravovať. Kvalitnou a vyváženou stravou vieme dostať do organizmu veľkú škálu vitamínov, minerálnych látok a zložiek podporujúcich zdravie nášho organizmu. Naše telá sa evolúciou menia na odovzdaných prijímačov energie, pričom zabúdame na vyrovnaný príjem a výdaj kilojoulov.
Pridanie zeleniny , ovocia či vody pred jednotlivé jedlá, vedie k menšiemu prejedaniu sa a priberaniu, ktorým zaťažujeme imunitu. Zbavme sa preto všetkých polotovarov, využívajme ich iba v nevyhnutných prípadoch. Pridajme si k jedlu aspoň jeden kus ovocia a tri kusy zeleniny, čím zvýšime imunitu a znížime riziko priberania.
Čo by sme mali zahrnúť do nášho jedálnička, aby sme posilnili svoju imunitu a imunitu našich najmenších? Naopak, čomu by sme sa mali oblúkom vyhýbať?
Potraviny, ktoré obsahujú kľúčové vitamíny na nakopnutie imunity sú:
Vitamín A
Vitamín A bojuje ako prvý pri kontakte s vírusom na slizniciach. Sťažuje prilepenie vírusu na sliznicu nosa, hrdla, oka.
Potraviny obsahujúce vitamín A
Oranžová, žltá, červená a tmavozelená zelenina ako červená paprika, paradajky, bataty, tekvica, mrkva, špenát, ružičkový kel, rukola a ovocie ako marhule.
Vitamíny skupiny B a hlavne vitamín B6
Vitamín B6 je dôležitý pre normálne fungovanie bielych krviniek, ktoré súvisia s vírusovou infekciou, najmä T-lymfocytov. V jeho rukách je naša obranyschopnosť organizmu.
Potraviny obsahujúce vitamíny skupiny B
Celozrnné potraviny, obilniny, strukoviny, semená, orechy a olejniny ako sú pistácie, píniové oriešky, sezam, mak, slnečnicové a tekvicové semienka, strukoviny ako cícer, fazuľa a avokádo.
Vitamín C
Imunite veľmi pomáha vitamín C. Má silný antioxidačný účinok, podporuje schopnosť bielych krviniek vychytať vírus a spolu s nimi pomáha vylúčiť vírus z tela.
Potraviny obsahujúce vitamín C
Dostatok zeleniny a ovocia ako červená paprika, brokolica, petržlenová vňať, kyslá kapusta, kiwi, citrón. Dbajme na to, aby súčasťou každého jedla bola zelenina alebo ovocie. Prípadne ho teraz môžete užívať vo forme výživového doplnku.
Vitamín D
Vitamín D má hormonálne účinky. Jeho najdôležitejšia funkcia v imunitnom systéme je brániťschopnosti vírusov rozmnožovať sa.
Potraviny obsahujúce vitamín D
Najdôležitejšie formy vitamínu D sú D2 a D3. D2 získame z potravín ako sú olej z rybej pečene, sleď, sardinky, losos, menšie množstvo je vo vaječnom žĺtku, mäse, mlieku a mliečnych výrobkoch. D3 si naše telo vyrába pri opaľovaní. V prípade vírusového ochorenia, ale aj v zime si dostatočné množstvo vieme zabezpečíme výživovými doplnkami.
Zinok
Zinok zabraňuje vírusu, aby sa prilepil na sliznicu a súčasne bráni tomu, aby sa vírus rozmnožoval.
Potraviny obsahujúce zinok
Mliečne výrobky, strukoviny, obilniny, tekvicové semená, orechy a horká čokoláda.
Probiotiká
Udržujú správne baktérie na slizniciach, ktoré zabezpečujú, aby do tela neprenikali žiadne vírusy.
Potraviny obsahujúce probiotiká
V prípade ústnej dutiny platia cmúľacie formy probiotík. Ďalšou formou je konzumácia kyslomliečnych výrobkov, ktoré zlepšia črevnú mikroflóru a tým aj funkciu čreva, lebo aj tam sídli náš imunitný systém. Po probiotikách by sme aspoň 20 minút nemali nič jesť a piť.
Beta-glukán
Podporuje likvidáciu vírusov.
Potraviny obsahujúce beta-glukán
Beta-glukán nájdeme v ovsených vločkách, ryži natural, hlive ustricovej, hubách šitake, banánoch. Extra účinnými potravinami sú baza čierna, cesnak, cibuľa a zázvor.
Potraviny na dobrú náladu
Silnej imunite kladú prekážky aj podráždenosť, stres a depresívne myšlienky. Na vylepšenie nálady sú skvelými pomocníkmi vitamín B, D a horčík. Potraviny bohaté na tieto látky sú strukoviny, avokádo, horká čokoláda, orechy, semienka, banány, ryby, slepačie vajce, prepeličie vajíčka, sú to potraviny s vysokým obsahom všetkých esenciálnych aminokyselín.
Moja rada: nájdime šťastie a radosť v maličkostiach každého dňa. Prekážky majú riešenie, aj keď ich nevidíme v danom okamihu, často stačí zmeniť uhol pohľadu, objatie, dobrá rada. Stres a depresívne myšlienky sa stávajú tichou súčasťou tejto uponáhľanej doby a my s nimi bojujeme, čo oslabuje našu imunitu.
Ako riešiť problém s tým, že dieťa odmieta jesť zeleninu, ovocie alebo mäso?
Deti od prvého dňa zrkadlia svojich rodičov. Ako chceme očakávať od detí, že sa súčasťou ich života stane zdravá strava, ak ju nekonzumujú rodičia? Zdravá strava nie je o jednotlivcovi, ale o filozofii celej spoločnosti. Rodina je základnou bunkou spoločnosti, z toho vyplýva, že tak zdravá je spoločnosť ako je zdravá rodina. Rodičia, úprimne si odpovedzte na otázku, prečo Vaše deti nechcú jesť zdravé potraviny? Príčiny sú rôzne, ale najľahší krok na dosiahnutie zmeny je začať od seba.
Môžeme posilniť imunitu aj bylinkovými čajmi alebo treba byť pri podávaní rôznych byliniek opatrní?
Bylinky sú liečivá, tak ako lieky. Ich užívanie by sme mali mať pod kontrolou. Samotná bylinka a kombinácie byliniek môžu mať veľmi silné účinky na organizmus, hlavne silne koncentrované tinktúry a tabletky. Aj každodenná vec, ktorú robíme s dobrým úmyslom, môže oslabovať imunitnýsystém. Ak chceme využívať bylinky na zvýšenie imunity, poraďme sa s odborníkmi, aby sme nášmu telu viac neuškodili ako pomohli.
Je podľa vás vegánska strava u detí zdravou alternatívou alebo im môže uškodiť? Dokážu vegánske potraviny plne nahradiť vitamíny a bielkoviny, ktoré obsahuje napríklad mäso či vajíčka?
Deti rastú, vyvíjajú sa a bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v najväčšom množstve v mäse a vajíčkach potrebujú takmer dvojnásobne. To sa dá vegánskou alebo vegetariánskom stravou nahradiť veľmi ťažko. Ak deti konzumujú nedostatok mäsa, môžu trpieť deficitom bielkovín, železa, vápnika, zinku, n-3mastných kyselín, vitamínov D a B12. Môže ich trápiť slabá imunita či iné zdravotné problémy. U malých detí, ktoré dostávajú výlučne vegetariánsku či vegánsku stravu, často dochádza k vzniku anémie. Dieťa vo veku dospievania potrebuje približne 64 g bielkovín, čo je 230 g mäsa na deň. Ak by sme túto dávku bielkovín chceli vyskladať zo strukovín, tak by dieťa muselo zjesť940 g strukovín za deň, čo je nereálne.
Môže nadmerný prísun sladkostí oslabiť imunitu detí?
75 až 100 g cukru, prijatého dospelou osobou, môže znížiť výkonnosť imunitného systému takmer o polovicu. Netreba držať deti striktne od sladkého, ale skúsme nájsť zlatú strednú cestu. Nielen deťom, ale aj nám dospelým prospeje, ak sladkosti obmedzíme alebo nahradíme zdravšími alternatívami. Radšej si s deťmi upečme bábovku, granolu alebo využime ovocie na domácu zmrzlinu, kde odkontrolujeme množstvo cukru.
Sú vitamíny z lekárne na posilnenie imunity podľa vás vhodným riešením? Je potrebné ich užívať aj ako prevenciu?
Všetko závisí od toho, akýživotnýštýl vedieme. Pokiaľ máme pestrú a vyváženú stravu, ktorá je plná vitamínov, tak nepotrebujeme výživové doplnky. Samozrejme, nezabúdajme na ďalšie rizikové faktory, pri ktorých má telo na vitamíny väčšie nároky. V prípade, že imunitný systém nefunguje dostatočne alebo je chrípkové obdobie, vtedy je na mieste podporiť imunitu výživovými doplnkami.
Ako sa dá vypestovať silná imunita už od narodenia dieťaťa? Významnou látkou materského mlieka pri podpore imunity je kolostrum. Čo všetko obsahuje táto látka a ako dieťatku prospieva?
Imunita dieťaťa sa nezačína budovať odo dňa narodenia, ale už počas tehotenstva. Z najnovšieho vedeckého výskumu vyplýva, že genetika ovplyvňuje zdravie dieťaťa na 25 %, epigenetické faktory, ako životný štýl matky počas tehotenstva, ovplyvňuje zdravie až na 75 %. Imunita dieťaťa sa dá vypestovať tým, že mu zabezpečíme kvalitný spánok, naučíme ho na vyváženú, pravidelnú stravu, aktívny pohyb, otužovanie, pobyt na slnku a menej stresu. Imunitné funkcie môžeme v chrípkovom období podporiť prírodnými prípravkami a naučíme dieťa, že správna hygiena je dôležitá. Nič však nesmieme preháňať. Kolostrum (alebo mledzivo) je prvou významnou látkou, ktoré dieťa po narodení môže dostať od svojej matky. Je to špecifická tekutina, ktorú produkujú mliečne žľazy všetkých cicavcov. Už po prvom kojení sa kolostrum postupne začína meniť na mlieko. Toto obdobie trvá 2 – 3 dni a takáto tekutina sa nazýva „prechodné mlieko“. To, čo robí kolostrum významným je vysoký obsah bioaktívnych látok, ktoré priamo podporujú obranyschopnosť organizmu. PRP proteíny sú zodpovedné za kontrolu produkcie špecifických proteínov v bunkáchzabezpečuje ochranu zubnej skloviny zabraňuje demineralizácii zubov a odstraňuje koliku u dojčiat. GMP (glykomakropeptid) zabezpečujú antimikrobiálnu a antitrombotickú aktivitu. Komplex kyseliny linolénovej a oleovej je účinný pri liečbe kožných výrastkov. Lyzozým má antibakteriálne účinky Imunoglobulíny eliminujú patogén alebo upozornia iné imunitné bunky. Lactoferín zabezpečuje transport železa v organizme a je považovaný za hlavný regulátor obranyschopnosti. Vitamíny. Kolostrum obsahuje všetky základné vitamíny, najmä A, C, E a B12. Pri nedostatku vitamínov dochádza v tele k narušeniu základných biochemických pochodov a funkcií buniek. Aminokyselinytelo používa ako základ pre stavbu ďalších bioaktívnych zlúčenín. Minerály ako vápnik, fosfor a draslík tvoria základnú zložku pri stavbe a funkcii kostí a svalov. Prirodzené rastové faktory obnovujú rast svalovej hmoty a kostí, pomáhajú pri spaľovaní tukov, vyrovnávajú hladinu glukózy v krvi, urýchľujú hojenie, zlepšujú pohotovosť a reakcie mozgu a odstraňujú bolesti kĺbov.
Koľko by sa malo dieťa dojčiť, aby to bolo prospešné pre jeho zdravie a aj pre zdravie matky?
Odstavenie by mal byť proces, ktorý nastane sám od seba prirodzene. Cíti to iba matka a dieťa. Materské mlieko je to najlepšie, čo môže novorodenec od matky dostať. V krajinách tretieho sveta, kde deti nemajú zabezpečenú adekvátnu výživu, dojčia ženy aj viac ako 4 roky. Vo vyspelých štátoch, ktorým sme aj my, matky dojčia oveľa kratšie. Z mojej skúsenosti vyplýva, že klientky dojčiace v 2 – 3 rokoch dieťaťa, dojčili za psychickej nepohody alebo nevyrovnaného partnerského vzťahu. Z nutričného hľadiska by som dojčenie zadefinovala v troch fázach. Prvá fáza dojčenia do 6 mesiaca života dieťaťa je nevyhnutná a veľmi prospešná. Druhá fáza je do 9 mesiaca a tretia do 1 roku dieťaťa. Z môjho pohľadu je táto dĺžka dojčenia úplne v poriadku. V našich podmienkach majú deti dostatok výživy už po prvom roku života, a nie je nutné dojčenie predlžovať.
Aké sú vhodné náhrady na posilnenie imunity, pokiaľ má mamička nedostatok materského mlieka?
Náhrady materského mlieka nájdeme pod pojmom umelá výživa, ktorej základom je kravské mlieko. To je upravené tak, aby svojím zložením bolo blízke materskému mlieku. V posledných rokoch sa podarilo spraviť výrazný krok vpred a obohatiť umelé mlieka o prebiotiká, probiotiká, nukleotidy, esenciálne mastné kyseliny a iné dôležité látky. Nie je teda potrebné, aby sa podávala umelá výživa a výživové doplnky. Materské mlieko však vždy zostane jedinečným, nedostihnuteľným vzorom pre jeho umelú náhradu.
Môže prehnaná hygiena alebo príliš sterilné prostredie oslabiť detskú imunitu?
Všetkého veľa škodí a to aj v prípade prehnanej čistoty. Podľa mnohých výskumov sú deti, ktoré vyrastajú v sterilne čistom prostredí, náchylnejšie na choroby. Baktérie a iné mikroorganizmy žijúce v našom okolí v rozumnej miere potrebujeme. Snaha rodičov zničiť všetko živé v okolí dieťaťa dôkladnou dezinfekciou nie je na mieste. Zdravá porcia špiny trénuje a posilňuje detský imunitnýsystém. Ak sa dieťa stretáva s rôznymi, zdraviu neškodnými baktériami, vírusmi, parazitmi a plesňami, v jeho tele sa vytvárajú protilátky a v dospelosti je odolnejšie. Všetkými prírodnými materiálmi, prostredím či zvieratami zvyšujeme interaktívne detskú obranyschopnosť.
Čo sú podľa vás najčastejšie mýty o tom ako si chrániť imunitu alebo ju posilniť?
Pre mňa je najväčší mýtus o imunite to, že ju môžem zvýšiť jedením nekontrolovaného množstva potravín, ktoré obsahujú veľa antioxidantov, alebo začnem užívať rôzne výživové doplnky. Imunita sa buduje roky súhrou rôznych faktorov a nie dni, či týždne. Je omylom spoliehať sa na to, že keďsi pred odchodom z domu dáme vitamínovú bombu, sme pred vírusmi chránení.
Je podľa vás dobré deti vystavovať malým ohrozeniam? Napríklad otužovanie alebo zjedenie cukríka, ktorý pred chvíľkou spadol na zem?
Ja by som nehovorila o ohrozeniach, ale o skúsenostiach. Ponúknime deťom ochutnávaťživot už od malička. Ukážme im, že život nie je iba čiernobiely a prináša aj prekážky, odreté kolená, modriny. To všetko ich posilňuje nielen na mentálnej úrovni, ale aj fyzickej. Základom otužovania detí je otužilý rodič. Dieťa k tomu môžeme priviesť formou hry, ale pomaly a systematicky. Pokiaľ cukrík padol na zem a nie je ufúľaný, nevidím problém ho dať do pusy dieťaťa. Takýmito maličkosťami si dieťa buduje imunitu.
Má na imunitu dieťaťa vplyv aj prostredie, v ktorom vyrastá? Majú väčšiu obranyschopnosť deti, ktoré vyrastajú na vidieku alebo v meste?
Zdravotný stav a imunitu detí ovplyvňuje kvalita životného prostredia, obsah toxických látok v prostredí, v strave, v tele matky. Pre výchovu dieťaťa je však základnou prioritou zdravá a funkčná rodina. U detí, ktoré žijú v podmienkach, kde rodina neplnila základnú funkciu, došlo k viac ako dvojnásobnému nárastu porúch zdravia. Dôležité je dieťaťu vytvoriť bezpečný domov, kde ho vypočujeme a pochopíme, či už na vidieku, alebo v meste. Tak, ako si rodičia vyberú miesto pre svoj život, tak sa aj dieťa raz slobodne rozhodne, kde bude žiť. Neplatí pravidlo, že v meste ľudia nežijú zdravo a na vidieku áno, alebo naopak.
Prospieva dieťaťu, ktoré má oslabenú imunitu aj zmena prostredia, napríklad pobyt pri mori alebo v horách? Koľko času by malo dieťa na takýchto miestach stráviť, aby to zlepšilo stav jeho imunity?
Pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie je veľmi prospešný a buduje imunitu, ako aj pobyt pri mori. Dĺžka pobytu pri mori alebo na horách sa odhaduje aspoň na 10 -14 dní, aby telo načerpalo novú energiu a adekvátne si oddýchlo.
Aký vplyv majú na imunitu detí zvieratá v domácnosti?
Veľa ľudí si myslí, že zvieratá v domácnosti a malé deti k sebe nepatria. Opak je pravdou. Domáci miláčik je priateľom detskej imunity. Deti, ktoré vyrastajú so zvieratami majú nižší výskyt alergií, astmatických infekcií, menej respiračných chorôb. Zvieratá pomáhajú rýchlejšie dozrieťimunitnému systému dieťaťa. Napríklad pes znižuje stres, upravuje krvný tlak a funguje ako prírodné antidepresívum. Akýkoľvek domáci miláčik je pre rodinu pokladom z rôznych uhlov pohľadu.
Môžu imunitu negatívne ovplyvniť aj rôzne elektrospotrebiče v domácnosti, televízor či WiFi?
Niektorí odborníci sa domnievajú, že vplyv spotrebičov je malý a nespôsobuje žiadne poruchy. Iní zas, že spotrebiče spôsobujú vážne poškodenie ľudského organizmu. Môj postoj je prostý: použime zdravý sedliacky rozum. Spotrebiče v domácnosti umiestnime a využívajme v čo najväčšej vzdialenosti od nás a detí, tým znížime efekt žiarenia a eliminujeme škodlivé riziko pre organizmus.
Akú rolu zohráva kvalitný a dostatočne dlhý spánok na imunitu detí a dospelých?
Kvalitný spánok netreba podceňovať, má neuveriteľne blahodarné účinky na ľudský organizmus. Počas spánku sa v tele produkujú a uvoľňujú cytokíny a proteíny, ktoré nás chránia pred infekciami, ochoreniami, zápalmi a posilňujú našu imunitu. V spánku telo regeneruje rýchlejšie a efektívnejšie, udržuje správny chod telesných funkcií. Neexistuje žiadna tabletka, ktorá by nahradila kvalitný spánok.
Má imunita súvis aj so psychickým zdravím detí? Môže ich imunitu oslabiť stres v rodine, nadmerné preťaženie v podobe návštevy množstva krúžkov alebo príliš dlhýčas venovaný učeniu?
Imunita veľmi súvisí so psychickým zdravím dieťaťa a môže ju oslabiť stres a nadmerné zaťažovanie krúžkami a učením. Každé dieťa je jedinečné a vníma množstvo krúžkov a učenia rôzne. Je povinnosťou rodičov poznať ich dieťa a spoločne s ním hľadať hranice únosnosti a radosti z aktivít. Dieťa by malo v rodičovi nachádzať porozumenie aj povzbudenie, motiváciu. Je to krehká hranica, ale rodičia by ju mali poznať. Deti netreba tlačiť do niečoho, na čo nemajú talent alebo ich nenapĺňa šťastím, aj keď je to náš nesplnený sen. Táto cesta nie je správna.
Aký vplyv na detskú imunitu majú rady od starých rodičov alebo pobyt u nich? Sú skúsenejší ako my, ale oni deti vychovávali v celkom inej dobe. Sú ich rady pri výchove a výžive dieťaťa opodstatnené?
To ako sa správame k svojim rodičom, budú deti opakovať po nás. Starí rodičia sú skúsenejší ako my a vychovávali nás najlepšie ako vedeli. To neznamená, že nemôžeme mať rozdielne názory na výchovu. Pokúsme sa vypočuť našich rodičov a rozhodnúť sa tak, aby to bolo v prospech detí. Ak nevieme nájsť spoločné pravidlá, skúsme u našich rodičov popustiť z pravidiel, ktoré dodržiavame doma. Nesmieme ale zabúdať na to, že dieťa musí vedieť rozlíšiť kedy je u starých rodičov a kedy doma.
Autor článku: Klára Gajdošová, magazín Rikiki
Titulka foto: Pexels Pixabay
