Jarka Kreškóciová je mama troch chlapcov a ambasádorka Nadácie Jamieho Olivera. Pred troma rokmi založila neziskovú organizáciu Malý šéfkuchár bez čapice. Jej hlavným cieľom je upovedomiť verejnosť na nevšímavú nadváhu detí. A to všetko prostredníctvom programu Zeleninkové šialenstvo.
Ako sa v súčasnosti stravujú deti?
My nie sme šalátový národ. Asi by som začala tým, že historicky Slováci jedli vždy zemiaky, rajčiny, papriku, uhorky, cesnak, cibuľu a kapustu. Vyrástli sme na fazuľovom a hráškovom prívarku. Zmizol svet záhradiek a malých skleníkov. Deti sa prestali pohybovať medzi riadkami reďkovky u starej mamy. Vytvorili sme im iný svet. Jeden český lekár to pomenoval, že žijeme v toxicko-obezitogénnom prostredí. Všetko je v troch slovách. Pesticídy, potravinová chémia a plastové obaly sa stali dennou rutinou. Všade sú sladkosti na dosah detí a spoločnosť to ticho ignoruje. Zvykli sme si. Nadváha v rodinách je merateľná pohľadom. Rodičia nemajú čas na svoje deti, teda majú, ale nechcú riešiť nepríjemné veci. Ešte nikdy sa ľudstvo nemalo tak dobre, chýba nám
pokora a akurátnosť. Ministerstvo zdravotníctva ročne konštatuje prírastok detí s obezitou. Školské stravovanie sa topí v motivácii kuchárok. Školy poukazujú na zlé stravovacie návyky detí z domu, ale rovnako vyhadzujú množstvo jedla z každodenných obedov. Čerstvá zelenina je v tomto kolotoči niekde na chvoste. Takto každému uteká čas, každý z nás za niečo platí, deti majú obľúbený deň obedov v stredu – sladké. Tento „úžasný“ zvyk zostal. Kam sme sa to vlastne posunuli?
Čím sa zaoberá váš projekt?
Učím deti predškolského veku spoznávať chuť zeleninky. S projektom prevencie detskej obezity v škôlkach sa stretávam s rôznymi deťmi. My sa však riadime heslom: „Aspoň okoštovať, nemusíš jesť.“ Funguje to. Deti sú prirodzene zvedavé. Keď si spolu očistíme zeleninu s ozajstnou škrabkou, nakrájame, tak už tá úžasná zvedavosť im nedovolí si nedať. Ja hryziem vždy ako prvá, napodobňujeme zajace, vymýšľame si recepty. Deti ma vidia, som ich kamarátka. Raz som im zakázala ochutnať cviklu. Povedala som im, že budú červené. Krájali sme si v škôlke fenikel. Žiadne z detí ho nepoznalo, traja sa prihlásili, že ho neľúbia, a ďalší chlapček tvrdil, že je alergický. Keď sme ho nakrájali, voňal úžasne a potom to prišlo. Malé mravce všetko zjedli. Chrúmali, rozprávali sme sa a nakoniec maľovali. To nadšenie išlo s nimi až domov.
Ako ste sa k nemu dostali?
Mňa motivovali moje deti a ich kamaráti. Záleží mi na tom, aby poznali hodnotu kvalitného jedla a zdravého životného štýlu. Je veľmi ťažké dnes tínedžerom vysvetliť, že čistá voda je pre človeka najlepšia, keď v školských bufetoch si deti kúpia všetko. Cestovala som po krajine v rovníkovej Afrike. Tam som pochopila význam slova „voda“. Voda je dar. Ľudia z chudobných krajín k nej prejavujú úctu a pokoru, my tu ňou splachujeme a pohŕdame ňou. Sme súčasťou celosvetovej kampane „Food Revolution“, ktorú založil známy šéfkuchár Jamie Oliver z Veľkej Británie. Pravidelne organizujeme detské kurzy varenia, kurzy rodičov so škôlkarmi, podporujeme vzdelávanie o jedle. Zážitkovým spôsobom vzdelávame deti a učíme ich vnímať zdravý životný štýl, sme otvorení všetkým rodinám, školám, aktivitám, projektom, odbornej verejnosti a nadšencom v kontexte s touto krásnou myšlienkou pomáhať deťom zdravo rásť.
Prečo zelenina nepatrí medzi obľúbené potraviny detí? Z čoho pramení táto averzia?
Zelenina sa stala strašiakom detí. „Keď si nedáš aj šalát, nepôjdeme na zmrzlinu,“ alebo: „Budeš tu sedieť, pokiaľ tú špenátovú polievku nezješ.“ Výchova strachom sa u nás generačne udomácnila. Zato my dokážeme byť pyšný na seba, že aj tak tú polievku náš potomok zjedol. Neuvedomujeme si, že stravovacie návyky by mali byť súčasťou výchovy a vzdelávania prioritne v rodine a neoddeliteľnou súčasťou v škole. Rodič, škola aj dieťa – všetci by mali spolu ťahať za jeden povraz. Roky si prehadzujeme horúci zemiak. A pritom je to také jednoduché.
Ako ich máme viesť k zdravému stravovaniu?
Deti milujú pracovať. Treba im dať škrabku a nechať ich načistiť mrkvu alebo kaleráb pre celú rodinu a spolu ju pochrúmať pred televízorom. Poznám mamy, čo to robia, a funguje to. Neporiadok v kuchyni je súčasťou, ale im to neprekáža, ich deti milujú zeleninu. Verím tomu, že sa stačí len pridať a nechať lenivosť za dverami. Jedlo ľudí spája. V školách by sa deti mali učiť viac, ako žiť, motivovať ich zážitkovým vzdelávaním, vniesť silu humánnosti medzi seba a prestať toľko tlačiť na výkon. Ešte mi nikto nedal odpoveď, na čo je to dobré. Prvú časť života deti tlačíme do výkonov a potom, keď sú dospelé, kupujeme knižky Ako zvládať stres. Na zdraví detí nám záleží najviac, preto je čas učiť ich skutočným hodnotám, a jedlo ňou určite je.
Malo by dieťa vyskúšať všetky druhy zeleniny?
Áno, prečo nie? Číňania majú takú zásadu, ak chcú niečo zmeniť, zopakujú novú vec 9-krát v určitom čase. Tento princíp funguje na deti v ich vzťahu k zelenine dokonale. Neznamená to, že keď dieťaťu nechutí špenát, že mu ho dám aj na večeru, lebo mi zostal. Ale trpezlivo ho zaraďujem do jedálneho lístka a, samozrejme, musí vidieť, že ho jem aj ja. Stretla som mamičku, ktorá držala nanuk a dieťaťu v kočíku strkala nakrájané jablko. Malé dievčatko bolo veľmi mrzuté. Prečo asi? Ďalšia zarážajúca udalosť sa mi stala, keď som bola v materskej škole predstaviť môj projekt Zeleninkové šialenstvo. Po nadšenej komunikácii, ako to celé bude prebiehať, mi riaditeľka oznámila, že pani učiteľky s deťmi neobedujú. To bol šok. Fenomén dnešnej spoločnosti, deti nemajú vzory. Chýba im uvedomovanie si, že jedia spolu.
Je nejaký druh, ktorý by sme mali uprednostniť?
Každá zelenina má svoj zdroj vitamínov a minerálov. Povedala by som, že treba uprednostňovať sezónnosť a regionálnosť. Neviem, či potrebujeme jesť bataty z USA. To sa mi zdá zbytočné. Úplne super je mať svoj vlastný zdroj zo záhradky.
Ako by mal vyzerať klasický jedálniček dieťaťa? Je to klasický model ako u dospelých?
Toto je krásna téma pre všetky generácie. Deti sú veľmi často kráľmi situácie, a to nielen v kuchyni. Je to fenomén 21. storočia. Deti často vravia „to nechcem, to neľúbim“ a mamy sú ochotné stiahnuť ich jedálny lístok na 5 – 6 jedál. Je to lenivosťou tejto doby. V prípade, že mamina nemá rada rajčiny, tak ani dieťa – rajčinová polievka sa nevarí. Je tu ťažko hovoriť o klasickom jedálničku. Deti farby milujú a sú nimi motivované na tanieri. V zúfalstve mamy začínajú mixovať polievky a kamuflujú tak zeleninu. Namiesto toho by si mali sadnúť za jeden stôl a jesť mäso a zeleninu spolu. Jedálniček by mal byť rozdelený na 5 jedál a medzi nimi nič. Žiadne dopĺňanie cukrom, len čistá voda. Ale to je boj. Cukor by sme mali pri deťoch rozumne obmedziť, ale nezakazovať. V žiadnom prípade ich nemôžeme odmeňovať za to, že dieťa zjedlo obed. Ak je dezert súčasťou obeda, tak tomu dieťa musí rozumieť. Deti skúšajú okresať jedálny lístok na vlastné chute. Rozprávajme sa s deťmi o tom, čo im chutí, chystajme spolu večeru, tvorme jedálny lístok rodiny spolu. Čím skôr sa nastavia na jedlá dospelých, tým lepšie pochopia, ako to funguje.
Je dôležité hovoriť deťom, čo jedia?
Deti by mali poznať svoje menu. Ak sa spýtate školákov, čo dnes obedovali, neviem, koľko z nich bude vedieť čo mali na tanieri. Aj to je súčasťou výchovy o jedle. Stačilo by, keby pani učiteľky v škôlke oboznámili deti s tým, čo práve jedia. Poznám také a je to skvelé. Deti sa pýtajú už samy.
Ako by sa to podľa vás dalo riešiť?
Veľa rozmýšľam nad tým, že je čas na nový školsky predmet Zdravie. Rovnocenný matematike alebo slovenčine. Tých pár aktivít, ako sú Deň mlieka, jablka alebo vody, je málo. Konceptom predmetu Zdravie by malo byť spoznávanie zeleniny, ako si ju vypestovať, odkiaľ pochádzajú potraviny, ako všetko skladovať, učiť sa prípravu jedla, hodnoty prísunu a výdaja energie. O tom všetkom by mali deti vedieť. Deti by mali rozumieť tomu, čo jeme.
Ako k projektu Zeleninkové šialenstvo pristupujú rodičia a učiteľky?
Zeleninkové šialenstvo je moja srdcovka. Spolupracujem s materskými školami a program nastavím vždy na mieru deťom. Mám krásne spätné väzby od rodičov. Dostávam správy ako: „Lucka zjedla rajčinu“ alebo „Chlapci rozprávali o tej nátierke z cícera, pošleš mi recept?“. Mamám chýba v kuchyni kreativita alebo energia na nové veci. Sú však mamy, ktorým záleží na tom, čo jedia ich deti, a vnímajú to rovnako.Mojím limitom je veľakrát pani riaditeľka, ktorá hľadá možnosti, ako si program detskej prevencie skrátiť alebo zjednodušiť. Jediné, čo deti potrebujú, je jedáleň, zásterka, škrabka, zelenina a svoje pracovné miesto. Riaditeľka ma presviedčala, že to je pre jej zamestnankyne robota navyše. Vôbec sme si nerozumeli. Ona hovorila, ako ľutuje učiteľky, a ja o deťoch. Iná pani riaditeľka by aj do projektu išla, ale iným sa nechcelo. Ale spoznala som mnohé riaditeľky, ktoré neváhali a pustili sa do zeleninkového projektu. Deti čakajú na deň, keď dostanú kuchársku výbavu a budú pracovať ako malí šéfkuchári.
Čo robiť, ak dieťa odmieta jesť zeleninu?
Dajme každému dieťaťu čas. Ponúknite ho viackrát týždenne mrkvou, uhorkou, kalerábom. Buďme trpezliví a staňme sa príkladom. Je ťažké donútiť dieťa jesť cesnak, keď maminke smrdí. Vysvetľujme im, učme ich o význame zeleniny.
Má to rodič vzdať, ak vyskúšal niekoľkokrát dať dieťaťu zeleninu?
Vzdať to nesmie nikdy. Rodič často zabúda na to, že naše deti nosia na krku neviditeľné tabuľky s nápisom:„NA STAVBE SA PRACUJE!“ Na toto je dôležité myslieť. Moja skúsenosť hovorí aj o tom, že práve rodičia majú ten problém. Musia zmeniť svoje stravovanie, rodinne tradície, ktoré ich roky potápajú. Veľakrát sú to aj „turbo“ babičky, ktoré stále niečo pečú. Kvôli vyťaženosti rodičov deti svoju babku potrebujú. Dieťa vie, že u nej dostane dobrotu, tak prečo by malo jesť zeleninu? Nikto s ním nepracuje. Nemajú čas venovať sa takejto maličkosti. Je to mentálne zlyhanie. Nie je to prioritná téma. Keď je už neskoro, tak to nevidia alebo nechcú vidieť. Nadváhu ospravedlňujú genetikou. Rodičia sa vzdávať nesmú.
Ako máme vytvoriť deťom návyk na zeleninu?
Návyky sa vytvárajú samy od narodenia v prirodzenom prostredí v rodine a neskôr v škole. Zásada je byť príkladom, myslieť na tabuľku na krku a nenútiť ich alebo odmeňovať za to, že ochutnali. Ak nás vidia jesť šaláty, zoberieme ich občas na tržnicu, spolu si tam pofrfleme, či vyberieme pekný karfiol na polievku, máme vyhrané.
Je vhodné, aby sme deti odmenili, keď zjedia nejakú zeleninu?
V žiadnom prípade. Dieťa je preto dieťa, že prechádza obdobím rastu, vývinovo zreje fyzicky, biologicky aj mentálne, s tým ide aj rozmanitosť stravovania a nové chute. Evolúcia človeka sa o zeleninu postará v správny čas, my to vieme podporiť naším prístupom.
Čo by ste napokon chceli odkázať slovenským mamičkám?
Chcela by som vyzvať mamičky, aby sa pýtali v školách a v škôlkách, odkiaľ prichádzajú potraviny. Čo deti jedia a či varia z polotovarov. Rozprávajme sa o tom. To je cesta k skvalitneniu školského stravovania. A napokon, v školských jedálňach by stačilo viac lásky a úsmevov kuchárky. Napríklad, keď pochváli dieťa za to, že si nabralo zeleninku samo.
Text: Magazine Evita, jún 2018, foto: archív